Riziká spôsobujúce rakovinové ochorenia

Na začiatok trochu štatistiky a to dá jasný prehľad, čo vlastne spôsobuje rakovinu. Asi 60% rakoviny spôsobuje činnosť mikroorganizmov, 20% spôsobujú poruchy hormonálnej sústavy, asi 10 % spôsobuje samotné poškodenie imunitného systému a 10 % ide na vrub starobným pochodom. 1 % onkologických stavov tvoria poruchy chromozómov a génov, 1% je zo životného a pracovného prostredia a iba 1% onkologických prípadov tvorí psychický stav pacientov.

Teraz tu nejde ani tak o presnosť a pôvod tejto štatistiky. Skôr sa zameriame na popis rizík, ktoré spôsobujú onkologické ochorenia. Je jasné, že na prvom mieste figurujú mikroorganizmy. Prečo je to takto? Niektoré z vírusov a baktérií sú schopné prekonať imunitný systém človeka, usadiť sa vo vnútri organizmu, vytrvalo poškodzovať imunitný systém a doslova ho klamať a zavádzať, aby ich nechal žiť v ľudskom tele.


SAŠA PUEBLO PORADENSTVO
Pokiaľ chcete so mnou komunikovať,
pošlite mi e-mail na adresu:
sasapueblo@meditacia.sk
Pokiaľ chcete, aby som vašu žiadosť
spracoval rýchlejšie, tak prosím vyplňte si základný
dotazník – ten si nájdete tu:
https://cimax.sk/lieky/zakladny-dotaznik
Mojou snahou je odpovedať do jedného dňa.
Nasleduje bezplatné vypracovanie zdravotného profilu.

Stav imunitnej odolnosti je rôzny, nie vždy je imunita človeka v špičkovej kondícii a výkonnosti. Na imunitu pôsobia výrazne stresové okolnosti a intelektuálna činnosť človeka. Paradoxná je aj skutočnosť, že pokiaľ sa niekto pohybuje celé detstvo a aj dospelosť v prostredí s množstvom rizikových mikroorganizmov, tak má predpoklad na lepšiu odolnosť voči mikroorganizmom. Dá sa predpokladať, že onkologicky rizikoví budú tí jedinci, ktorým imunitný systém funguje v rámci štandardu, ale z času na čas imunita poklesne pod úroveň, kedy nechráni organizmus a do organizmu sa dostanú nežiaduce mikroorganizmy. Potom imunita zase stúpne do vyššej hladiny a všetko je zdanlivo v poriadku.

Celý problém je v troch rovinách a to je nedostatočná imunitná reakcia, kolísavá imunitná reakcia a príliš vysoká imunitná reakcia. Nedostatočná imunitná reakcia – nie je poškodený imunitný systém, ale nie je schopný trvalo kontrolovať a riadiť, aké mikroorganizmy do tela vstupujú a čo tam robia. Organizmus takejto osoby nie je schopný si pomôcť a spraviť si poriadok sám a potrebuje trvalú pomoc zvonka. V prípade, že u danej osoby imunitný systém raz ide a zase nejde, stačí jedno preliečenie a všetko je na určitý čas v poriadku. V prípade neadekvátnej imunitnej reakcie organizmus trpí inak a to je nedostatkom vhodných mikroorganizmov v tele. Mikroorganizmy treba na to, aby sa do tela dostal napríklad vápnik alebo železo. Jeden druh vírusu je potrebné mať pre správny vývoj placenty a podobne. A v prípade neadekvátnej imunitnej reakcie biele krvinky a ďalšie zložky imunitného systému zabíjajú aj zdravé bunky. Hovoríme často o roztrúsenej skleróze.

Ale máme tu prípady nesprávnej imunitnej reakcie a často sa to potom dostáva do roviny alergických reakcií na určité potraviny, lepok, prach. Imunitný systém nevie správne rozlíšiť, čo organizmu škodí a čo pomáha. Imunitný systém má v zozname škodlivých chorobných stavov aj klasicky štandardné situácie v ľudskom tele.

V prípade hormonálnej sústavy a jej porúch ide o to, že tvorba hormónov je rozkolísaná a jeden hormón sa tvorí viac a iný príliš málo, tento stav vyvoláva tvorbu nezhubných buniek. Teda tkanivá sa v určitej oblasti rozmnožia neprimerane a v ďalšom období je vysoké riziko, že nevhodne zmutujú a až v druhom slede sú onkologicky rizikové. V prvom slede sú rizikové v rovine nezhubných novotvarov. Veľké množstvo týchto prípadov spadá do obdobia klimaktéria a andropauzy. U žien to je to maternica a vaječníky a u mužov prostata. Hormóny a ich chemické zloženie sa môže nebezpečne pozmeniť a samotný hormón má taký chemický vzorec, ktorý núti bunky, aby boli onkologické.

Je tu teda jeden pohľad a to je pohľad na spolužitie mikroorganizmov a človeka na jednej strane, ale aj súboj človeka s mikroorganizmami na druhej strane. Medzi týmto systémom je imunitný systém človeka a jeho schopnosť správne regulovať vzťahy so svetom mikroorganizmov.

Ale je tu aj iný pohľad a to je pohľad na samotné bunky v ľudskom tele. Systém buniek je často postavený na tom, že bunky tvoria nové bunky zo seba a nie vždy sú rovnaké ako tie predošlé. Organizmus starne a bunky v tele človeka sa vyvíjajú od detských buniek po dospelé bunky a potom starecké bunky. A aby to bolo ešte viac komplikované, tak niektoré bunky sa nedelia a iba si obnovujú drobné orgániky vo vnútri buniek, napr. neurónové bunky, ktoré sa môžu deliť výnimočne. A celkovo, koľko máme v tele buniek a koľkokrát za život človeka sa musia deliť a pri delení nerobiť veľké chyby, lebo sa delenie skončí katastrofou a to je vznik jednej onkologickej bunky. Deliaca bunka má mechanizmus sa samozničiť, ale to pri takom množstve buniek a neustálom delení môže zlyhať. A potom sú tu biele krvinky a ďalšie zložky imunitného systému, ktoré musia veľmi rýchlo zasiahnuť a zničiť zhubnú bunku. A celkovo systém imunity je mimoriadne náročné udržiavať v špičkovom stave. Imunitný systém je vtedy superman, keď funguje štandardne a keď treba, tak je schopný prejsť do neadekvátnej imunitnej reakcie a potom sa zase skľudniť a pracovať štandardne.

A napokon treba si uvedomiť systém starnutia, vlastný systém tela je naprogramovaný nás poslať do hrobu a zastavovať funkčnosť celého systému, a tak aj imunitného systému. A to je starnutie s množstvom porúch a nedorozumení v samotnom organizme.

Vírusové choroby
http://cs.wikipedia.org/wiki/Virov%C3%A9_onemocn%C4%9Bn%C3%A…
Virológia o vírusoch
http://cs.wikipedia.org/wiki/Virologie
Antivirotiká – spomaľujú, brzdia a neničia
http://en.wikipedia.org/wiki/Antiviral_drug
TRASLATE GOOGLE
http://translate.google.com/translate?hl=sk&sl=auto&#03…

Viricide – ničí vírusy
http://en.wikipedia.org/wiki/Viricide
TRASLATE GOOGLE
http://translate.google.com/translate?u=http%3A%2F%2Fen.wiki…|sk&tbb=1&ie=UTF-8

Interferón podporuje imunitný systém voči vírusom
http://cs.wikipedia.org/wiki/Interferon
http://en.wikipedia.org/wiki/Interferons
Zoznam antivirotík
http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_antiviral_drugs

 

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.